ČASTO KLADENÉ OTÁZKY

Môže vôbec izolácia z papiera izolovať?
Stručne:

Áno, vláknitá izolácia vyrobená z vlákien získaných spätným rozvláknením papiera izoluje veľmi dobre, pri rovnakej hrúbke sú jej tepelné izolačné schopnosti porovnateľné napr. s polystyrénom, minerálnou alebo sklenou vatou.
To znamená, že hrúbku izolácie nemusíte meniť, ak chcete nahradiť CLIMATIZER-om iný druh bežnej kvalitnej stavebnej tepelnej izolácie.
Podrobná odpoveď:
Vláknitá izolácia funguje vo všeobecnosti na princípe mikropriestorov vzduchu uzavretého medzi vláknami bez pohybu. Ich tepelná izolačná kvalita závisí na jemnom rozvláknení s čo najväčším počtom – čo najmenších priestorov a vlákne, ktoré nesmie mať príliš vysokú tepelnú vodivosť a musí byť dostatočne dlhé. V medzivláknových priestoroch sa ako izolant udržuje vzduch bez pohybu a je základom veľmi dobrých izolačných schopností. Tieto vlastnosti vlákna obsiahnutého v CLIMATIZER-i PLUS sa dosahujú špeciálnou technológiou (turbínovou) rozvláknenia, ktoré je k vláknam veľmi šetrné a v maximálne možnej miere zachováva ich pôvodnú dĺžku. Ďalšou výhodou tejto jemnej štruktúry je menšie hĺbkové prevetranie izolácie pri jej použití v odvetrávaných konštrukciách, a tým aj zachovanie celej hrúbky pre zaistenie izolačných schopností konštrukcie.
Podľa dlhodobých výskumov vykonávaných v USA (Colorado study) bolo taktiež zistené, že celulózové izolácie majú ustálené tepelné izolačné parametre i v období veľmi nízkych teplôt, pri ktorých u iných izolantov dochádza k výraznému zhoršeniu týchto vlastností. To je s ohľadom na skutočnosť, že funkcia tepelnej izolácie nás najviac zaujíma v zimnom období veľmi dôležitý poznatok. Vždy však musí byť správne vykonaný aj celkový návrh konštrukčnej skladby.
Na začiatok stránky


 

Nehorí ten CLIMATIZER PLUS?
Stručne:
CLIMATIZER PLUS – tepelné izolácie celulózového typu sú priamo vo výrobe obohatené prísadami, ktoré výrazne spomaľujú degradáciu ohňom. Jednoducho povedané pri zohriatí nad teplotu cca 120 stupňov tieto prísady spôsobia náhle zvlhnutie, a tým spomalenie odhorievania až do takej miery, že konštrukcie vyplnené izoláciou CLIMATIZER PLUS vydržia nápor ohňa dlhšie ako konštrukcie neizolované alebo izolované napríklad samozhášavým polystyrénom alebo izoláciami na báze sklených vlákien.
Podrobná odpoveď:
Používané prísady v izolácii CLIMATIZER PLUS tvoria látky typu kyselina bóritá, Bórax pentahydrát alebo síran horečnatý. Ide o anorganické zlúčeniny, v ktorých kryštalickej štruktúre sú taktiež molekuly vody. Tieto látky menia vplyvom teploty svoju štruktúru, a tým sa zbavujú práve týchto molekúl vody. Voda sa pri teplotách cca nad 120 stupňov začne uvoľňovať a chladí tak izolačnú vrstvu pri nápore ohňa. Pri dlhodobejšom pôsobení priameho plameňa sa vplyvom postupného odhorievania vytvára sklovitá vrstvička, ktorá oheň ďalej spomalí. Je tak zaistené pomerne značné predĺženie životnosti izolovaných konštrukcií pri nápore ohňa. Pri stropnej konštrukcii s 18 cm hrúbkou tepelnej izolácie CLIMATIZER-u PLUS bola nameraná odolnosť REI 30 minút.
Je preukázané (viď atesty), že pri použití do teploty 105 stupňov je materiál úplne stabilný a jeho štruktúra sa nemení. Nedoporučuje sa jeho použitie pri izolovaní povrchov, ktoré túto teplotu prekračujú, pretože hrozia zmeny funkcie prísad a z dlhodobého hľadiska by ochrana proti ohňu už nemusela dosahovať pôvodné parametre.
Na začiatok stránky


 

Nepôjdu mi do CLIMATIZER-u PLUS myši?
Stručne:
Druhou, avšak nemenej známou základnou vlastnosťou prísad bóratových solí je ochrana proti plesniam, hubám a drobným hlodavcom. Počas doby používania izolácie CLIMATIZER-u PLUS v Kanade od roku 1977, v ČR a SR od roku 1991 sa preukázal znížený výskyt týchto hlodavcov v objektoch izolovaných CLIMATIZER-om PLUS.
Podrobná odpoveď:
CLIMATZER PLUS je tepelná a zvuková tepelná izolácia, ktorá je vyrábaná na základe kanadskej licencie a jej základ tvorí rozvláknená celulóza, ktorá je obohatená bóritými soľami. Tieto prísady ovplyvňujú vlastnosti hotového výrobku a zaisťujú jeho odolnosť proti ohňu, proti vzniku plesní a vytvárajú prostredie, ktoré je pre hmyz a drobné hlodavce nepríjemné. Vzhľadom k týmto vlastnostiam a súčasne dobrým ekologickým, hygienickým i technickým parametrom obdržal výrobok ochrannú známku „Ekologický šetrný výrobok 01-01“ už v roku 1994. Zateplenie priestoru, v ktorom je aplikovaný CLIMATIZER PLUS, je z hľadiska jeho vlastností pre myši nepríjemným, ale nie je tak agresívny na živý organizmus, aby zabránil jeho priechod týmto materiálom. Je však dostatočne možné, aby sme jeho funkciu garantovali ako pri jede. Potom by však nebol zdravotne nezávadný. V našej praxi (od roku 1991) sme výrobok aplikovali i do celej rady poľnohospodárskych objektov s vysokým výskytom hlodavcov (najmä menších druhov myší), kde potom došlo k výraznému obmedzeniu ich výskytu.
Na začiatok stránky


 

Ako dlho vydrží CLIMATIZER PLUS kým sa stratí alebo vysublimuje?
Stručne:
Dlho! Základom CLIMATIZER-u PLUS je vláknitá substancia tvorená celulózovými vláknami a ostatnými komponentmi získanými z papiera. Vedľa toho sa pridávajú anorganické bórité alebo horečnaté soli, ktoré sú prevažne nerastného pôvodu, majú veľmi dobrú stabilitu a zároveň vlákno ochraňujú. Správne uložené zvitky papiera sa našli aj po 4000 rokoch, správne uložený CLIMATIZER PLUS má minimálne rovnakú šancu.
Podrobná odpoveď:
Celulóza je hlavná zložka dreva je obsiahnutá v jeho bunkových stenách. Známym faktom je, že papier sa získava z dreva, ktoré obsahuje makromolekuly celulózy, a to nielen vo forme voľnej, ale aj čiastočne pravidelne usporiadané (Mikrofibrily – cca 40 makromolekúl, fibrily 1000 – 1200 makromolekúl celulózy). Vedľa toho sú tu hemicelulózy, lignín a ďaľšie menšie zložky. Lignín je pojivová zložka obsiahnutá v dreve a spôsobuje u novinového papiera známe žltnutie na svetle, pretože jeho sfarbenie je citlivé na UV žiarenie. Novinový papier, ktorý sa výhradne používa pre výrobu izolácie CLIMATIZER PLUS, je druhom papiera, ktorý sa získava z drevnej hmoty obvykle tzv. mechanickou cestou. To znamená, že pôvodné zložky dreva zostávajú v minimálne zmenenej forme. Spätná recyklácia vlákniny získanej zo zberového papiera je možná v papierenskom priemysle, ale nie neobmedzene (cca 6 krát). Prírodné vlákniny majú takzvanú samoregulačnú schopnosť režimu vlhkosti. Vo vlhkom prostredí časť vlhkosti absorbujú a pri zmene podmienok ju zase rýchlo uvoľnia. Podobné prostredie je podobné i pri stavebných tepelných izolačných a iných konštrukciách. Tepelná izolácia CLIMATIZER PLUS sa pri doporučenom spracovaní vždy rýchlo vráti do pôvodnej podoby a pri tom zvyšuje komfort užívania. Celulóza je sama za bežných podmienok vo vode nerozpustná a pokiaľ sú zaistené podmienky zabraňujúce jej rozpad (kvalitné prísady anorganických solí a správne stavebné fyzikálne inštalácie), jej životnosť je vysoká, a tým aj životnosť vlákniny tvoriacej CLIMATIZER PLUS.
Na začiatok stránky


 

História vzniku celulózovej izolácie
P
re pochopenie najmodernejších trendov v používaní celulózovej izolácie v stavbách je vždy užitočné pozrieť sa niekam do histórie ako všetko začalo. V najjednoduchšej forme sa izolácia prvý krát začala používať vo chvíli, keď sa prvý jaskynný človek obliekol do kože a ľahol si na hromádku slamy. Prečo tak urobil? Jednoducho preto, že potreboval izolovať a urobil to prirodzenou prírodnou cestou pomocou živočíšnych a rastlinných vlákien. Od tejto chvíle však ešte uplynulo veľa 1000 rokov do doby, keď človeka napadlo postaviť dom a plniť alebo prikladať nejaký izolačný materiál do jeho stien a strechy. V USA táto myšlienka údajne prvý krát napadla staviteľa menom Thomas Jefferson pri jeho plánoch pre dom v Monticeli. A izolácia, ktorú použil, bola, ako inak, pochopiteľne celulóza. Slovom celulóza je myslené vlákno, ktoré je základom všetkých pozemských rastlín. Drevo, papier a ostatné výrobky z rastlín sú celulózovými materiálmi. V dnešnej dobe je celulózová izolácia vyrábaná na základe recyklácie novinového papiera obohateného bóritými soľami pre zvýšenie odolnosti pred všetkými možnými vplyvmi prostredia. Avšak v dobe Jeffersona a vôbec v histórii sa rozhodnutie o použití určitého druhu materiálu robilo hlavne podľa suroviny a jej dostupnosti. V jeho dobe bolo najdostupnejším materiálom drevo, takže izolácia bola vyrobená z lyka a kôry uzavretej v papierovom obale.

Do dnešných dní môžeme túto izoláciu nájsť v niektorých historických objektoch na severovýchode USA. U nás je obdobou takejto izolácie použitie pliev zmiešaných s vápnom pre zásypy dutých stropov. O ich stálosti a životnosti z hľadiska času sa môžeme presvedčiť na niektorých objektoch u nás i po stovkách rokov. V tridsiatych rokoch minulého storočia však začala nová éra v izoláciách a prírodné materiály na trhu dostali konkurenciu. Prvé bolo tavenie a rozvlákňovanie stružiek z výroby železa a bola na svete minerálna vlna. Potom to isté skúsili s pieskom a kremeňom a výsledkom bolo sklené vlákno, prípadne v USA povedané fiberglas. Súčasne s týmto nástupom nových materiálov sa rozvíjal aj papierenský priemysel a priniesol izolačné dosky na báze papiera určené nielen pre tepelné, ale najmä pre akustické izolácie. Ale dosky vo forme ako sa v tej dobe vyrábali čoskoro prestali byť v porovnaní najmä so skleným vláknom efektívne a na celulózu tak zostalo len malé percento trhu. Naopak popularita skleného vlákna sa naplno rozvinula po druhej svetovej vojne, kedy sa začalo odznova stavať. Nová situácia a éra návratu celulózovej izolácie vo väčšom objeme na trh nastala začiatkom sedemdesiatych rokov s nástupom energetickej kríze. Energetická panika a volanie po úsporách bolo tak veľké a dopyt trhu natoľko silný, že ich existujúce a rýchlo sa rozvíjajúce ďalšie kapacity fiberglasu nestačili vykrývať, a tak vznikol opäť priestor pre nasadenie celulózy v širšom meradle a pokročil tak zároveň vývoj výrobnej technológie rozvlákňovania suchou cestou. Širším nasadením celulózy a porovnaním objektov izolovaných sklenou vatou a celulózovou izoláciou sa v podstate opäť prišlo na to, že celulózová izolácia sklenú v mnohom predčí, čo nakoniec potvrdili i dlhodobé seriózne vedecké výskumy. Prakticky až do energetickej krízy sedemdesiatych rokov si väčšina ľudí - majiteľov domov uvedomila, aká výhoda je vlastniť dobre izolovaný dom.

Ak sa pozrieme na obrovský rozvoj výstavby v uplynulých rokoch a celkom iný prístup k pohode bývania (kúrenie ústredným kúrením) nemožno zabudnúť na fakt, že zásluhu na tom, že si to vôbec môžeme dovoliť bez extrémneho nárastu cien energie, nesie nový prístup ku kvalite tepelných vlastností domov a s tím spojeného použitia izolácie. Tento vývoj a požiadavka na stále lepšie vlastnosti izolácie podnecoval výrobcu k stálemu zlepšovaniu a modernizácii technológie. Tento proces vyvrcholil v roku 1990, kedy sa objavil prvá kus turbínového rozvlákňovača vyvinutého a dodaného americkou firmou Advanced Fiber Technology. Prvým, kto toto zariadenie nasadil, bola kanadská firma CLIMATIZER INSULATION, od ktorej získala v roku 1991 licenciu na výrobu celulózovej izolácie taktiež firma CIUR a.s. v Českej republike.
Na začiatok stránky
 


 

A ako je to s vodou – papier je predsa nasiakavý?
Na problematiku vody a vlhkosti vznikajúcej alebo natečenej do izolačnej vrstvy je potrebné nahliadnuť z niekoľkých uhlov pohľadu, ktoré platia takmer obecne pre všetky druhy vláknitých izolácií bez zvláštnej impregnácie a ochrany.
1./ Vodné pary a vlhkosť, ktorú do seba izolačný materiál môže absorbovať zo vzdušnej vlhkosti okolitého prostredia.
Odpoveď:
V prípade izolácie  CLIMATIZER-u PLUS možno obecne stanoviť skúšobnými metódami aj praxou na aplikovaných stavbách rovnovážnu vlhkosť v okolí 10%. Pri tejto vlhkosti prebieha aj valná časť skúšobných meraní tepelnej vodivosti a táto vlhkosť nie je škodlivá ani deštruktívna, jednoducho povedané je úplne „normálna“. Vzhľadom k prírodnej podstate CLIMATIZER-u PLUS je jeho snaha zbavovať sa prebytočnej vlhkosti veľmi intenzívna a privádza ho vždy veľmi rýchlo k optimálnych vlastnostiam.
2./ Vodné pary, ktoré prechádzajú izolačnou vrstvou a môžu sa skondenzovať na vodu. Táto voda môže skondenzovať priamo v izolácii alebo na konštrukcii nad izoláciou a následne odkvapkať do izolácie. Voda znehodnocuje tepelné izolačné vlastnosti a s jej zvyšujúcim sa obsahom sa rapídne zhoršuje funkcia izolácie.
Odpoveď:
S týmto javom sa zaoberá obor stavebnej fyziky. Konštrukcie sa podrobujú pomerne zložitým výpočtom, tak aby sa podobnému javu predišlo. Je to pri našom systéme inštalácie a predaja izolácie CLIMATIZER PLUS aj jeden z dôvodov, prečo ju nepredávame komukoľvek ako „rožok v obchode“, ale snažíme sa vždy aplikovať pomocou profesionálnych aplikačných firiem, ktoré Vašu požiadavku posúdia a doporučia najvhodnejšie riešenie, ktoré môžu v rámci servisu podporiť aj výpočtom. Chyby sa niekedy vyskytujú aj v celkom nových projektoch.
Je však potrebné povedať, že tieto poruchy vznikajú predovšetkým neodbornosťou, ľahkovážnym prístupom a technologickou nedisciplínou aplikácie. Výber správnych materiálov je na našom stavebnom trhu dostatočný a je potrebné iba správne zvoliť ako materiál tak aj firmu.
3./ Voda, ktorá z najrôznejších dôvodov do izolácie natečie.
Odpoveď:
Problém, ktorý nastáva pri natečení vody, je treba riešiť s rozvahou. Pri malom natečení neznamená táto voda znehodnotenie, ktoré by znamenalo výmenu izolácie. Tepelná izolácia CLIMATIZER PLUS má ako jednu zo svojich aplikačných metód – „mokrý nástrek“, pri ktorom sa voda používa ako súčasť technologického postupu. Pokiaľ je priestor dobre odvetraný, je prírodnou schopnosťou CLIMATIZER-u PLUS rýchlo vodu odpariť a vrátiť sa do pôvodného stavu. Problémom je zatečenie veľkých objemov vody, kedy dôjde k zľahnutiu izolácie a aj po vyschnutí sú izolačné schopnosti značne narušené vplyvom zníženej vrstvy. Pokiaľ je izolácia suchá, možno vrstvu doplniť, ak však hrozí nebezpečie, napríklad napadnutie drevených konštrukcií plesňami alebo nedostatočné odvetranie, či iná technická prekážka vyschnutia (nevhodná fólia), je nutné izoláciu odstrániť a nahradiť novou.
Na začiatok stránky

 

Počul som od Vašej konkurencie, že CLIMATIZER PLUS usadá. Je to pravda?
CLIMATIZER PLUS je voľná vláknitá izolácia, ktorá sa aplikuje nafúkaním pomocou aplikačných strojov.
Je nutné rozlíšiť, do ktorej konštrukcie na stavbe sa materiál aplikuje.

  • Na vodorovné plochy sa aplikuje materiál s čo najnižšou objemovou hmotnosťou. To znamená, že na každý 1m3 izolácie sa spotrebuje iba 30 – 40 kg izolačnej celulózovej vlny. Normované zosadnutie pre tento prípad je do max. 15 % (u minerálne vláknitých izolácií je to 20%). Skutočnosť dosahovaná po niekoľkých rokoch je cca 10%. Znamená to pre zákazníka, že v prípade, ak chce mať trvale zaizolované vrstvou napríklad 20 cm, mala by mu aplikačná firma nafúkať vrstvu o hrúbke cca 22 až 23 cm. Tento jav sa využíva aj pri aplikácii do uzatvorených stropov, kde sa môže stať , že sa izolácia dotkne horného záklopu v priebehu aplikácie. Po určitom čase sa však vrstva málo zníži a vzduchová medzera sa obnoví. Predpokladom je však práve aplikácia čo najnižšej objemovej hmotnosti.
  • Na šikmé plochy pri prevedení izolácií medzi krokvy a podobne, sa musí množstvo materiálu na 1m3 zvýšiť na cca 40 – 60 kg. Táto objemová hmotnosť sa zvyšuje podľa sklonu konštrukcie. Najnižšia hranica sa používa pri strechách s nízkym sklonom a najvyššia pri strmých strechách. V týchto prípadoch musí predísť akémukoľvek zosadnutiu.
  • Najnáročnejšie je vyplňovanie kolmých stien. Tam musíme použiť na každý m3 tepelnej izolácie CLIMATIZER PLUS 55 až 65 kg . Horná hranica sa využíva pri prefabrikovaných domoch, ktorých diely vyplnené izoláciou sa prevážajú na stavbu niekoľko stoviek kilometrov. V priebehu transportu nesmie dôjsť k akémukoľvek zosadnutiu, inak by sa tvorili tepelné mosty.
     

Tieto parametre sa vo výrobe testujú každý deň a údaje o dosiahnutých výsledkoch sa archivujú.
Výrobca je certifikovaný podľa ISO 9001:2001 a dozor nad kvalitou výroby vykonáva mimo domáceho TZÚS súčasne niekoľko zahraničných skúšobní z krajín, do ktorých je CLIMATIZER PLUS exportovaný (Nemecko, Rakúsko, Poľsko.. ). Parametre sú v súladu s európskymi normami.
V rámci dozoru zahraničných skúšobní, vykonal výrobca niekoľko desiatok stavieb s rôznymi druhmi konštrukcií, pri ktorých neboli zistené žiadne závady.
Pokiaľ je požadované zateplenie napríklad na pôvodnú historickú klenbu, kde by materiál mohol skĺznuť, je technologicky prevedené mierne zvlhčenie cca 15 – 20 % vody v priebehu zafukovania. Táto vrstva priľne k múru a je stabilná a odolná nielen proti skĺznutiu, ale aj proti zosadnutiu. Voda obvykle vyschne do 5 až 10 dní a z izolácie sa vytvorí presne doska na mieru, kopírujúca akékoľvek výstupky a zaoblenia.

V rámci interných testov výrobca pripevnil segment drevodomu o vnútorných rozmeroch 80 x 240 x 20 cm z dosiek OSB na nákladný automobil. Tento segment prešiel po českých vozovkách 2000 km a bol naplnený izoláciou CLIMATIZER PLUS s objemovou hmotnosťou 65kg/m3 . Výsledok stability vyplnenia dokáže posúdiť i laik. Ako vidieť na druhej fotografii po odkrytí hornej tretiny segmentu, nevytvorila sa žiadna medzera, ktorá by mohla byť tepelným mostom.
Na začiatok stránky

 

Čo sú to za prísady v CLIMATIZER-i PLUS a ako je možné, že sa z neho nevysypú?

Stručne:
Jedná sa o prísady na báze troch typov chemikálií:
kyselina bóritá (v zriedenej koncentrácii – borová voda) antiseptikum
bórax – prísada pracích práškov, protipožiarnych úprav, hnojivo pre dodanie stopového bóru rastlinám.
síran horečnatý – látka pre protipožiarnu impregnáciu textílií, hnojivo, prísada krmiva prežúvavcov.

Vhodná kombinácia týchto prísad v celulózovej tepelnej izolácii spôsobuje zvýšenú odolnosť proti ohňu, pliesňam a hubám a súčasne odpudzuje hmyz a drobné hlodavce.
Vďaka špeciálnej technologickej úprave je prísada v materiále homogénne rozprestretá a spojená s vláknami. Od vlákna sa bežnými prostriedkami nedá mechanicky oddeliť.


Podrobne:
V celulózovej izolácii CLIMATIZER PLUS sa nachádza cca 18 % zmesi prísad na báze bóru a síranu horečnatého. Vo výrobku CLIMATIZER THERMO je obsah prísad taktiež cca 18 %, ale prísady bóru sú obsiahnuté iba v koncentrácii pod 5 % hmotnostných a zbytok tvorí síran horečnatý. Technické vlastnosti oboch výrobkov sú rovnaké.

Bórax pentahydrát- Na2B4O7•5H2O Sodium Tetraborite Pentahydrate
CAS Number 12179-04-3 ; TSCA Number 1330-43-4
Funkcia Bóraxu pre pôsobenie v celulózovej izolácii spočíva predovšetkým v obsahu kryštalickej vody a v schopnosti vytvárať pri vysokých teplotách sklovinu. Pri zohriatí na teplotu okolo 200 °C kryštalická voda z Bóraxu odchádza a jej uvolnenie spôsobuje ochladzovanie pôsobiace proti ohňu. Rovnako sa vytvára bóraxová sklovina, ktorá spomaľuje postup ohňa vrstvou izolácie a spolupôsobí s vrstvou zuhoľnatenej celulózy proti rýchlemu postupu ohňa.

Ďalej sa používa:
- Popri použití v celulózovej izolácii sa používa predovšetkým ako prísada v sklárskom priemysle, pri výrobe izolácie zo sklených vlákien, ako hnojivo v kombinácii s kyselinou bóritou je zdrojom bóru a sodíka v rastlinách a prispieva k ich správnemu vývoju. Ďalej sa nachádza v mnohých čistiacich a pracích prostriedkoch ako detergent, ako prostriedok pre zníženie horľavosti textílií a dreva. Veľmi často sa používa v prípravkoch pre ochranu kovu proti korózii, v lepidlách, stabilizátor v metalurgii a pri pájkovaní kovov.
- Jedná sa o stabilnú látku, ktorá nepodlieha pri normálnych teplotách a vlhkosti vzduchu chemickému rozkladu. Používa sa taktiež k vyrovnaniu a stabilizácii pH v chemických procesoch.
- Nedostatok bóru sa prejavuje morfologickými zmenami a chlorózou mladých listov. Terminálne výhonky odumierajú, internódiá sú pretiahnuté. Pri listoch a steblách sa prejavuje krehkosť s lámavosťou, listy sú kučeravé. Korene majú obmedzený rast a na plodoch sa prejavuje hnedá škvrnitosť, sklovitosť a deformácia. Nedostatok bóru znižuje syntézu cytokinínu a zvyšuje hladinu auxinu. Nekrózy rastlín s deficitom B sú spôsobené akumuláciou auxinu. K odstráneniu deficiencie je doporučovaný bórax (Na2B4O7.10H2O) alebo H3BO3 . Vysoká koncentrácia bóru je pre väčšinu rastlín toxická. Príznaky sa objavujú na starších listoch, kde vzniká zlatožlté sfarbenie. Pri pokračujúcej kumulácii B sa chloróza rozširuje a okraje listov odumierajú. Toxicita bóru je väčšia vždy v aridnej a semiaridnej oblasti. Rozpustnosť B sa zvyšuje s teplotou pôdy a jeho vysoký obsah môžeme redukovať vápnením alebo dusíkovým hnojením. Vysokými nárokmi na bór sa vyznačuje repa, cukrová repa, ďatelina, jabloň, hruška, kôstkoviny, vinná réva (Prof.Ing. Rostislav Richter, DrS.)

Kyselina boritá - H3BO3 Orthoboric Acid
CAS/TSCA Number 10043-35-3

Kyselina bóritá vo výrobku CLIMATIZER PLUS pôsobí podobne ako bórax. Jej tepelný rozklad začína už pri 100 °C. Pri teplotách nad 150 °C sa už mení na B2O3. Pôsobí taktiež ako antiseptikum proti plesniam. Jej hmotnostná koncentrácia do 3 % vo výrobku je dostatočná pre túto funkciu. Jedná sa o stabilnú kryštalickú látku nepodliehajúcu za bežných podmienok rozkladu. Rovnako napomáha udržať súvislú zuhoľnatenú vrstvu pri požiari, ktorá spomaľuje postup ohňa vrstvou izolácie a spolupôsobí s vrstvou zuhoľnatenej celulózy proti rýchlemu postupu ohňa.

Ďalej s používa:
- pri výrobe skla s nízkym obsahom sodíku
- pre zvýšenie nehorľavosti rôznych prvkov obytných priestorov (koberce, matrace, atď...)
- inhibítor korózie
- prísada v metalurgii
- v kozmetike a farmácii – vyrovnáva pH a udržuje krémy tekuté
- v jadrovej energetike – chladenie reaktorov
- spracovanie koží a finalizácia jej povrchu
- náterové hmoty
- finalizácia textílií
- výroba silonu
- výroba požiarne odolných plastov a káblových vodičov
- herbicídy a insekticídy – moderného typu – funkční zložka sa v prírode sa odbúra

Bórax a Kyselina bóritá sú vyčistené nerastné suroviny pochádzajúceho z ťažby. Zdroje týchto surovín sa nachádzajú v najväčšej miere v Kalifornii (USA), kde sa ťaží už od roku 1880 a začiatok použitia bol predovšetkým v impregnácii dreva. Ďalej je ich možné nájsť v Argentíne, Chile, Turecku a Rusku. Vznikli pri formovaní planéty asi pred 20 miliardami rokmi.

Síran hořečnatý - Magnesiumsulfat-Heptahydrat - MgSO4•7H2O

V celulózovej izolácii pôsobí podobne ako bórax pentahydrát. Obsahuje taktiež kryštalicky viazané molekuly vody, ktoré sa zohriatím uvoľňujú. Tým sa prejavuje ich funkcia pri požiari. Síran horečnatý je veľmi stabilnou látkou pochádzajúcou z ťažby. Jeho uplatnenie mimo celulózovej izolácie je v mnohých priemyslových oboroch, v metalurgii, ako prísada potravy prežúvavcov – podpora trávenia, hnojivo v poľnohospodárstve.

Ložiska ťažby vznikli pre zhruba 250 miliónmi rokov po ústupe morskej hladiny. Ide o usadené morské soli. Následným geologickým vývojom boli prekryté iným typom hornín. Súčasná ťažba využíva vrstvy hornín pri mocnosti až niekoľko metrov.

Fixácia prísad k celulózovému vláknu

Soli sa do výrobnej linky dávkujú počítačom na základe priebežnej váhy vstupujúcej papierovej drte. Pred zmiešaním v rozvlákňovacej turbíne sa ich granulácia upravuje do formy jemného púdru. Pri tomto mechanickom procese sa soli zohrejú na cca 70 – 80 °C a stanú sa lepivými. Spolu s papierom, ktorý sa pri rozvlákňovaní v turbíne taktiež zohrieva, vytvorí dokonale homogénnu zmes a sú dobre fixované v celej hmote izolačných vlákien finálneho výrobku.

Na začiatok stránky


 pokus

test
Na začiatok stránky

 

 


PREČO PRÁVE MY? O CLIMATIZER PLUS IZOLÁCIE STRIECH IZOLÁCIE STROPOV IZOLÁCIE STIEN PASÍVNE STAVBY
FÚKANÁ IZOLÁCIATEPELNÁ IZOLÁCIAZATEPLENIE DOMUZATEPLENIE CELULÓZOUPARTNERSKÉ STRÁNKY